Pripomienka:
Všetko má svoju cenu, ale
záleží na tom, či
ju zaplatím ja, alebo
mi za to platí niekto iný!
Dr. Miklós Duray
- nakladač,
- geológ, geochemik, horolezec,
- doktor prírodných vied,
- aktivista za občianske práva, väzeň,
- hosťujúci profesor v USA,
- zakladateľ politickej strany, poslanec národnej rady,
- politik, publicista,
- národnopolitický odborník a stratég,
- univerzitný prednášajúci o znalosti národa,
- titulárny univerzitný docent.
- Žil v Bratislave.
Narodil sa v Lučenci 18. júla 1945.
Rodinné zázemie:
Ženatý od roku 1973, manželka: Dr. Zsuzsanna Szabó, nar. v roku 1945 v Leviciach, matematička, informatička. Ako vysokoškolská asistentka na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave prednášala matematiku, neskôr ako odborná asistentka Katedry teoretickej kybernetiky Fakulty matematiky a fyziky vyučovala informatiku. Zomrela v roku 2018.
Syn: Áron Bálint, nar. 1989-ben, Indiana Pa. USA.
Matka: Mária Zvoda (1910-2008), narodila sa v Lučenci, učiteľka ľudovej školy, do roku 1945 vyučovala na katolíckej škole v Lučenci, potom do roku 1953 bola bez práce, neskôr pôsobila ako úradníčka až do odchodu do dôchodku.
Otec: Endre (1908-1980), narodil sa vo Veľkej nad Ipľom, žil v Lučenci, doktor práv – štúdium práva začal na Karlovej univerzite v Prahe a ukončil s doktorským rigorózumom na Alžbetínskej univerzite v Pécsi. Zo začiatku pôsobil v oblasti správneho a hospodárskeho práva, neskôr sa špecializoval na finančníctvo a daňovníctvo. Od roku 1945 bol bez práce, neskôr sa vyučil za zámočníka, krátky čas pôsobil vo svojej pôvodnej profesii, potom ako čalúnnik a neskôr ako kožiarsky skladník. Nakoniec, až do odchodu do dôchodku bol zástupcom predsedu obuvníckeho remeselného družstva.
Súrodenec: Éva, narodená v roku 1939 v Lučenci, vyštudovala učiteľstvo slovenského jazyka a maďarského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako pedagogička maďarskej strednej školy (gymnázia) vo Fiľakove.
Svokor: Antal Szabó, duchovný reformovanej cirkvi (1915-2004), docent Teologickej fakulty Jána Husa v Prahe, zástupca biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Pôsobil ako duchovný reformovanej cirkvi v obciach Keť, Nový Tekov, v meste Levice, a v Orechovej Potôni.
Rodinný pôvod:
Z otcovej strany pochádza z troch rôznych koreňov. Vetva Duray je francúzskeho hugenotského pôvodu. Ženská vetva odvodzuje svoj pôvod od rodiny Wesler (Philiphine Welser bola manželkou arcivojvodu Ferdinanda II. Habsburského), je čiastočne nemeckého veľkoburžoázneho a zo strany rodiny Wertheimu zas čiastočne nemecko-židovského pôvodu (Samuel Wertheimer bol maďarským rabínom).
Z matkinej strany sa odvíjajú dve vetvy pôvodu. Jedna z nich je nemecká, ktorej príslušníci sa ako sklári usadili v Novohradskej župe koncom 18. storočia. Druhá vetva je slovenská. Jeho starý otec z matkinej strany bol zámočníkom, ktorý sa z Turčianskej župy presťahoval do Novohradskej, a získal mnoho uznaní a cien na priemyselných veľtrhoch v Budapešti.
Živontá púť:
1951-1959
žiak základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským (oficiálny názov: osemročná škola) v Lučenci.
1959-1962
maturuje vo fiľakovskom gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským (oficiálny názov: jedenásťročná stredná škola). (Predseda mládežníckej organizácie školy, člen divadelného krúžku, vedúci literárneho krúžku školy.)
1962-1963
po maturite chcel pokračovať v štúdiu na univerzite. Uchádzal sa o prijatie na štúdium archeológie, na druhom mieste uviedol etnografiu – neuspel však. Kvôli jeho pôvodu ho neprijali ani za učňa – automechanika. Pracuje ako nakladač v lučeneckom sklade štátneho podniku Technomat – veľkoobchod so železiarskym tovarom.
1963
v lete, nakoľko dovŕšil vek 18 rokov, sa stal členom Csemadok-u.
1963-1971
univerzitné štúdiá v odbore geológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
od roku 1964
sa aktívne zapája do verejného a politického života ako člen nezávislých maďarských mládežníckych organizácií v Československu.
1965
Počas zimnej horskej túry vo Vysokých Tatrách ochorie na vírusovú hepatitídu, čo ukončí jeho činnosť aktívneho turistu, jaskyniara, horolezca a skalolezca. Na jeden rok je nútený prerušiť univerzitné štúdiá.
v lete 1967
pracuje ako robotník v poľnohospodárskom závode v obci Pinciná pri Lučenci, kde utrpí pracovný úraz, zranenie kolena s trvalými následkami.
1968-1969
kvôli svojim verejným aktivitám (Pražská jar) preruší na rok univerzitné štúdiá.
január-apríl 1969
tajomník Csemadok-u v Bratislave
máj-september 1969
tajomník Ústrednej rady maďarskej mládeže (od decembra 1968 predseda celoštátneho výkonného orgánu Aliancie maďarskej mládeže)
1969
ukončí univerzitné štúdiá. Získava vysokoškolský diplom v odbore všeobecná geológia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
1972-1973
výskumný asistent v Ústave pôdnych vied a výživy rastlín v Bratislave. Polarografickými metódami študuje stopové prvky v spodine pôdy. Jeho dočasnú pozíciu výskumného pracovníka zrušia. Pracovnú zmluvu s ním nepredĺžia z dôvodu – v danom čase neidentifikovateľného – vonkajšieho tlaku.
1973-1977
v rámci štipendia Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa venuje geoekologickému výskumu a geochemickej analýze produktov zvetrávania hlbinných (kryštalických) hornín. Kvôli svojim verejným aktivitám v rokoch 1968 – 1969 nemôže pokračovať v kariére vedca (neumožnili mu získať titul kandidáta vied – CSc.).
1977
na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave skladá rigoróznu skúšku z geochémie (v téme skúmania súvislostí medzi geochemickými procesmi a ílovitým minerálnym zložením reziduálnych pôd). Získava titul doktora prírodných vied (RNDr. – Rerum Naturarum Doctor).
1978-1990
Geológ na riaditeľstve technického plánovania štátneho podniku Doprastav pre výstavbou mostov a cestných komunikácií. Je autorom množstva odborných prác, ktoré obstáli v odbornom posúdení, napr.
– geologická charakteristika osi dolnokubínskeho obchvatu,
– geotechnické problémy diaľničného obchvatu pri Čadci,
– návrh ťažobných jám pre výstavbu násypov obchvatu pri Martine,
– geotermická a mineralogická analýza geotechnických problémov opornej steny kotvového pilónu a svahu vrezaného do južnej strany Veľkej Stráže na zvolenskom úseku (na južnej strane Veľkej Stráže pri Zvolene) diaľnice spájajúcej Zvolen s Banskou Bystricou pomocou geochemických a mineralogických metód,
– geostatické problémy viaduktu a prístupového násypu na diaľnici spájajúcej Trnavu a Nitru na úseku pri Veľkom Záluží (medzi Bábom a Kynekom).
1988-1989
získava štipendium hosťujúceho profesora na Indiana University of Pennsylvania (USA). Špecializuje sa na politológiu, na univerzite publikuje množstvo štúdií.
1990-től
profesionálny politik: zakladateľ politickej strany, poslanec národnej rady. Medzi jeho oblasti záujmu patrí maďarská menšinová politika a stratégia.
1990-1992
Poslanec Federálneho zhromaždenia Československej republiky. Člen Výboru pre ochranu životného prostredia. Jeho poslanecký mandát skončil rozpadom Československa.
1994-2010
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Člen Výboru pre samosprávu a verejnú správu, neskôr Výboru pre ľudské práva a menšiny.
2010
končí s aktívnou politickou kariérou. Od septembra začína prednášať na Západomaďarskej univerzite Eleka Benedeka v Šoprone. Jeho prednášky sú zamerané na národnú politiku a stratégiu, ako aj procesy rozvoja (resp. fragmentácie) maďarského národa rozdeleného štátnymi hranicami.
2011
čestný docent Západomaďarskej univerzity. Predmet, ktorý vyučuje dostáva názov „znalosť národa“. Pozývajú ho vyučovať do Győru, na Pedagogickú fakultu Jánosa Apáczai Csere Západomaďarskej univerzity.
2012
od jesenného semestra začína jeho kurz znalostí národa na Národnej verejnoprávnej univerzite v Budapešti.
Pôsobenie vo verejnom živote:
1954
v treťom ročníku základnej školy ho vďaka intervencii učiteľov prijmú do organizácie československých pionierov.
1958
stáva sa členom Československého zväzu mládeže kontrolovaného komunistickou stranou.
1960
predseda školskej organizácie Československého zväzu mládeže
1963-1970
člen Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v Československu (Csemadok) kontrolovaného komunistickou stranou
1965-1968
predseda Klubu mládeže Attilu Józsefa združujúceho maďarských vysokoškolských študentov v Bratislave. Je jedným z organizátorov mládežníckych verejných prác v rámci programu na pomoc oblastiam postihnutým povodňami na Dunaji v roku 1965. V roku 1967 sa zúčastňuje konferencie československých vysokoškolských študentov v Prahe, kde síce slovo nedostal, avšak písomne protestoval proti tomu, že maďarskú mládež zámerne vylúčili z transformácie komunistického zväzu mládeže. Dostáva za tento protest politické napomenutie slovenského ústredia komunistickej strany.
1965-1969
je jedným z organizátorov Letných stretnutí mládeže, alternatívneho a nezávislého fóra maďarskej mládeže v Československu.
1966-1969
člen ústredného výboru Csemadoku. V roku 1968 spolu s Dr. Istvánom Medem zakladá v rámci grémia skupinu nekomunistov (nestraníkov).
1967-1968
zakladateľ a vedúci Metodickej skupiny, koordinujúcej politicky nezávislé kluby (združenia) pre maďarskú mládež v Československu.
1968-1969
člen predsedníctva Ústredného výboru Csemadoku.
1968
je jedným z iniciátorov konferencie maďarskej mládeže, ktorá vznikla ako reakcia na Pražskú jar, a ktorej účastníci rozhodli o založení Zväzu maďarskej mládeže.
1968-1969
spolu so svojimi priateľmi zakladá Zväz maďarskej mládeže (MISZ) v Československu, v ktorom pôsobí ako generálny tajomník a od decembra 1968 ako predseda. Organizácia v novembri 1969 zanikla, pretože novovzniknuté slovenské ministerstvo vnútra jej činnosť zakázalo.
1969
v decembri sa vzdáva svojich funkcií v Csemadoku. Do roka ho z organizácie z politických dôvodov vylúčia. Má zakázané publikovať a zúčastňovať sa verejného života.
1971
napriek tomu, že nebol členom strany, zaradili ho na takzvanú „čiernu listinu”, dokument, ktorý 8. januára 1971 zostavilo prezídium Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. Jeho oficiálny názov bol „Centrálna evidencia predstaviteľov a exponentov pravice“. Bol štvrtou najmladšou evidovanou osobou. Celkovo do tejto evidencie zhrnuli viac ako 10 000 osôb, avšak po prehodnotení zoznamu ich počet klesol na 6 335. Evidencia obsahovala 1 500 mien zo Slovenska.
1974-1979
vďaka svojmu prírodovedeckému a geologickému vzdelaniu pripravuje monografiu o minerálnych a liečivých vodách južného Slovenska. Poznámky k tejto práci politická polícia počas domovej prehliadky zabavuje. Od roku 1976 sa opäť zapája do verejného života. Prednáša maďarským vysokoškolákom v Maďarsku i na Slovensku. Stavia sa proti maďarským intelektuálom žijúcim na Slovensku, ktorí podpísali vyhlásenie diktované ústrednou mocou proti Charte 77.
1978-1989
zakladá Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny v Československu, a do decembra 1989, kedy je činnosť výboru pozastavená, pôsobí ako jeho hovorca. Cieľom Výboru je bojovať proti plánovanej a organizovanej likvidácii maďarských škôl, protestovať proti protimaďarským štátnym opatreniam a chrániť ľudské práva ako také.
1979
jednou zo svojich štúdií sa podieľa na vzniku Bibóovej pamätnej knihy, vydanej v Budapešti, ako najkomplexnejšej nezávislej publikácie maďarského intelektuálneho života v Karpatskej kotline po roku 1956. Nadväzuje úzke vzťahy s občianskoprávnym hnutím Charta 77. Štátna polícia ho neustále sleduje a rôznymi spôsobmi prenasleduje. Dňa 23. júla, dva dni po tom, ako na rumunsko-maďarských hraniciach rumunskí pohraničníci našli v aute japonského občana jeho rukopis „Kutyaszorító” (pozn. prekl.: v slovenčine by názov mohol znieť „V úzkych”), ho československá štátna polícia odvádza z pracoviska. Nasledujú týždne výsluchov. Vypočúvajú asi tucet ďalších maďarských intelektuálov žijúcich na Slovensku. Štátna polícia mu zabráni v tom, aby s platným pasom vycestoval do zahraničia. Vykonajú u neho viac domových prehliadok- tieto sa pravidelne opakujú až do roku 1984.
1982
dňa 3. júna ho opäť odvádza štátna polícia. Výsluch trvá niekoľko mesiacov. Zadržia jeho pas, začnú proti nemu trestné stíhanie za podvracanie štátneho poriadku a následne ho zatknú.
1982-1983
od 10. novembra 1982 je vo vyšetrovacej väzbe. V dňoch 31. januára a 1. februára 1983 stojí pred Mestským súdom v Bratislave. Časť členov Zväzu maďarských spisovateľov v Československu mu vyjadruje podporu, čo vedie k politickej polarizácii Zväzu. Súdneho procesu sa zúčastňuje Tibor Cseres, István Csurka, Miklós Mészöly a viedenská advokátka Éva Mária Barki. Občianske hnutie Charta 77 protestuje proti jeho zatknutiu. Súdny proces v dôsledku zahraničného tlaku pozastavujú, a 22. februára 1983 je prepustený na slobodu.
1983
podpíše deklaráciu občianskych práv Charta 77. Pokračuje vo svojej činnosti ako hovorca výboru na ochranu práv.
1984-1985
dňa 10. mája 1984 je na základe obvinenia z podvracania štátneho poriadku, protisocialistickej, protisovietskej a protispojeneckej činnosti opäť zatknutý. Proti jeho zadržaniu sa dvíha veľký medzinárodný protest, aj zo strany Amnesty International a americkej sekcie PEN Clubu. Proti jeho zatknutiu protestujú okrem iných aj Norman Mailer, Arthur Miller a Kurt Vonnegut. V Budapešti vzniká Durayho výbor. Dňa 8. mája 1985 demonštruje v Ottawe za ukončenie jeho stíhania a proti jeho zadržaniu približne 3000 amerických Maďarov. Dňa 10. mája trestné stíhanie proti nemu prekvalifikujú, na základe vtedajšieho nariadenia o amnestii konanie zastavia a púšťajú ho na slobodu. Bez akéhokoľvek rozsudku bol zatknutý celých 470 dní.
1985-1988
pokračuje v činnosti vo výbore na ochranu práv, a čoraz viac publikuje v neoficiálnej opozičnej tlači. Počas Kultúrneho fóra v Budapešti (október 1985) je vystavený ďalšiemu prenasledovaniu zo strany štátnej polície. Udržiava pravidelný kontakt so slovenskou opozíciou, s ktorou organizuje spoločné vyhlásenia. Podieľa sa na práci grémia hovorcov Charty 77. Štátna polícia ho vyhostí z Prahy.
1988
je členom Siete slobodných iniciatív (Szabad Kezdeményezések Hálózata), založenej maďarskou „demokratickou opozíciou“, až kým sa v novembri nepretransfomala na politickú stranu (SZDSZ – pozn. prekl.: Zväz slobodných demokratov) –nasledovať odkaz Mihálya Károlyiho je pre neho neprijateľné. V apríli prednáša na opozičnom politickom fóre organizovaného Maďarským demokratickým fórom v budapeštianskom divadle Jurta. V tom čase ešte úspešne zmierňuje protiklady medzi liberálnymi a národno-konzervatívnymi silami.
1987-1989
vďaka verejnej intervencii delegácie USA na viedenskom následnom zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, získal späť svoj pas a spolu s manželkou dostáva povolenie vycestovať na „Západ”. Dňa 15. augusta 1988 na pozvanie Indiana University of Pennsylvania odchádzajú na rok do USA. Pozvanie dostáva ako geológ a aktivista za občianske práva. Patronát nad jeho tamojším pobytom preberá univerzitný. profesor politológie Ede Chászár, finančne ho podporuje Hungarian Human Rights Foundation a György Soros. Na americkej univerzite študuje politológiu, píše a publikuje. Na severoamerickom kontinente (USA, Kanada) má približne sto prednášok.
1989
živo sa o neho zaujíma československé veľvyslanectvo v USA. Za záhadných okolností mu 2. augusta, týždeň pred návratom domov plánovaným na 9. augusta, ukradnú pas. Československé veľvyslanectvo vo Washingtone sa zdráha vydať mu dočasný cestovný doklad, ktorý by mu umožnil návrat domov. Podarí sa mu ho získať až začiatkom októbra po zásahu americkej organizácie právnikov pre ľudské práva. Dňa 28. novembra sa so svojou ženou a synom vracia do Európy, do Budapešti.
1989
začiatkom decembra je nominovaný za kandidáta na ministra v prvej postkomunistickej federálnej vláde Československa. Dňa 8. decembra, počas rokovaní o zostavení vlády skupina na čele s Mariánom Čalfom, zástupcom Komunistickej strany Československa a neskorším federálnym predsedom vlády, vetovala jedine jeho nomináciu a tak sa členom vlády nestal.
1990
v decembri predchádzajúceho roka i začiatkom nového roka pracuje na založení nezávislej maďarskej strany v Československu. Snaží sa o tom presvedčiť „Nezávislú maďarskú iniciatívu“ pôsobiacu v tom čase v duchu komunistických tradícii v rámci Ľudového frontu. Po odmietnutí, dňa 7. februára zakladá politickú organizáciu etnických skupín v Československu (podľa vzoru grófa Jána Esterházyho), politické hnutie Együttélés (Spolužitie), ktorého bol predsedom až do roku 1998, tj. do vzniku Strany maďarskej koalície.
1990-1992
dňa 31. januára 1990 bol kooptovaný za poslanca Československého federálneho zhromaždenia. V prvých demokratických parlamentných voľbách v máji 1990 bol druhým najpopulárnejším politikom na Slovensku a v roku 1992 bol znovuzvolený.
1991
ako jediný kritizuje Československo za to, že sa chce stať členom Rady Európy bez toho, aby na to bolo pripravené. Neodmieta túto snahu, avšak členstvo krajiny viaže k určitým podmienkam. Svoj názor otvorene vyjadruje pred delegáciou Rady Európy počas jej pražskej návštevy začiatkom januára 1991. To mu vynieslo kritiku, najmä zo strany Nezávislej maďarskej iniciatívy. Je jedným z iniciátorov zákona o lustrácii komunistickej minulosti v pražskom federálnom parlamente (jeho meno sa medzi iniciátormi neobjavuje, uvádza sa meno jeho kolegu, Istvána Battu).
1992
na novembrovom zasadnutí Celoštátnej rady hnutia Spolužitie v Českém Těšíne po prvýkrát vyslovuje myšlienku zjednotenia troch maďarských strán na Slovensku. Vypracoval poslanecký návrh maďarských poslancov Federálneho zhromaždenia, ktorého prijatie by umožnilo transformáciu Československa na štátny útvar tvorený tromi federálnymi republikami (českej, moravskej, slovenskej) a menšinovými autonómiami. Na poslednom zasadnutí Snemovne národov Federálneho zhromaždenia prednáša prejav o rozpade Československa v maďarčine a slovenčine, ktorého podstatou je, že ani pri vzniku a ani pri jeho rozpade nezohľadnili názory dotknutých.
1993
je jedným z autorov programu maďarských samospráv na Slovensku „nech je naša vlasť naším domovom“, a sformuluje systém vzťahov medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku a Slovákmi, komunitami, ktoré spolunažívajú v jednom štáte. Vyslovuje, že Maďari na Slovensku sú komunitou maďarského národa žijúcou na Slovensku, t. j. nie sú menšinou.
1993-1994
je iniciátorom celoštátneho zhromaždenia (tzv. Komárňanské zhromaždenie, 8. januára 1994) maďarských volených zástupcov na Slovensku (poslanci miestnych samospráv a národnej rady, primátori a starostovia), na ktorom požadujú legalizáciu práva na sebaurčenie miestnych a regionálnych samospráv, ako aj maďarskej komunity v duchu Európskej charty miestnych samospráv. Slovenská informačná služba vypracúva plán na rozbitie názorovej jednoty sformulovanej na celoštátnom zhromaždení ohľadne personálneho pretransformovania maďarskej politiky na Slovensku – a to predovšetkým odsunutím iniciátorov zhromaždenia, ktorí boli členmi politického hnutia Spolužitie. Nasleduje ešte intenzívnejšia kampaň na jeho diskreditáciu, ktorá začala na jar 1990 a do ktorej je zapojených viacero maďarských verejných činiteľov.
1994
počas kampane pred maďarskými parlamentnými voľbami ostro kritizuje MSZP (pozn. prekl.: Maďarskú socialistickú stranu) za to, že kampaň proti vláde Antalla a Borosa ako aj vládnym stranám vedie na úkor zahraničných Maďarov. V tom čase odznejú z jeho úst v nedeľnej večernej publicistickej relácii maďarskej televízie slová: „Nech Boh ochraňuje Maďarsko pred vládou, ktorú vytvorí strana, na kandidátke ktorej je János Hajdú.“ Medzi dvoma kolami volieb mu Péter Tölgyessy hovorí o svojom predpoklade, že vláda MSZP-SZDSZ urobí všetko, čo bude v jej silách, aby ho odstavila. O rok neskôr mu maďarský diplomat pôsobiaci v Bratislave poradil, aby zmizol z politiky, kým nie je neskoro.
1994-2010
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (znovuzvolený v rokoch v roku 1998, 2002 aj 2006).
1994-1996
predseda parlamentnej frakcie Maďarskej koalície
1995
napomáha vzniku aliancie maďarských pravicových parlamentných strán (MDF, FIDESZ-MPP a KDNP; pozn. prekl.: Maďarské demokratické fórum, Alianca mladých demokratov – Maďarská občianska strana, Kresťansko-demokratická ľudová strana) spôsobom, že ako predseda strany Spolužitie im na Slovensku ako prvý vytvorí príležitosť na spoločné zahraničné vystúpenie a politické rokovania.
Zúčastňuje sa a prednáša na II. maďarskej paradigmatickej konferencii v Székesfehérváre. Je toho názoru, že odtrhnuté časti maďarského národa sa nachádzajú v predparadigmatickom stave, pretože hľadajú svoj komplexný národnopolitický program. Časť národa žijúca v Maďarsku sa však nachádza v postparadigmatickom stave pripomínajúcom brownovský pohyb, pretože v ňom prevláda popieranie. Podľa jeho názoru vytvorenie paradigmatického stavu je nepredstaviteľné bez účasti politickej triedy a národnej vlády.
1996
Iniciuje stretnutie parlamentných strán Maďarska a maďarských politických a spoločenských organizácií krajín susediacich s Maďarskom, tj. zvolanie maďarsko-maďarského samitu, tzv. prvého maďarsko-maďarského samitu, ktorý sa konal 5. júla 1996. V tom čase je sformulovaná dvojitá paradigma: zotrvať a prosperovať v rodnej zemi, ktorá platí až do roku 2002.
Je jedným z iniciátorov národnostrategickej konferencie zorganizovanej v rámci 3. Svetového stretnutia Maďarov. Vo svojej prednáške prvýkrát vysloví myšlienku cezhraničnej reintegrácie maďarského národa. Sformuluje strategický cieľ znovuzjednotenia maďarského národa bez revízie hraníc a konštatuje, že Maďarsko nemôže byť materskou krajinou Maďarov žijúcich v susedných štátoch, pretože v Karpatskej kotline sa jednotlivé časti národa do iných štátov nepresídlili, neemigrovali; do iného štátu sa dostali rozdelením historického Maďarska tak, že zostali vo svojej rodnej zemi.
Pod heslom „menej je viac” otvorene hlása zjednotenie maďarských strán na Slovensku.
Získava dokument, v ktorom je uvedené, že Slovenská informačná služba (spravodajská služba) dostala pokyn zničiť ho morálne a politicky, ak sa to však nepodarí, možno zvážiť aj jeho fyzickú likvidáciu.
1996-1998
podpredseda Liberálnej internacionály.
1996-2000
Predseda Národnostrategického výboru Svetovej organizácie Maďarov
1997
ako prvý vyhlási, že právny status odtrhnutých častí maďarského národa musí byť upravený zákonom.
1998-1999
zjednotenie troch maďarských strán na Slovensku. Podmienkou bolo, že Duray nemohol byť predsedom zjednotenej strany, preto bol zvolený za čestného predsedu Strany maďarskej koalície. Na jeho žiadosť túto funkciu v roku 1999 zrušili a vytvorili funkciu výkonného podpredsedu SMK.
1998
sformuluje myšlienku vytvorenia Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT) a je jedným z iniciátorov jej založenia.
1999-2002
je stálym zástupcom Strany maďarskej koalície v MÁÉRT (pozn. prekl.: Stála maďarská konferencia), pôsobí v integračnom výbore. Počas Medgyessyho vlády mu predseda SMK odníme mandát zástupcu strany v MÁÉRT, avšak v roku 2004, na poslednom zasadnutí MÁÉRT sa opäť zapája do práce tohto grémia.
1999
ako prvý iniciuje zákon o Maďaroch žijúcich v krajinách susediacich s Maďarskou republikou (statusový zákon; pozn. prekl.: na Slovensku známy ako zákon o zahraničných Maďaroch). Je autorom myšlienky systému Maďarských preukazov. Po schválení zákona sa stal držiteľom prvého Maďarského preukazu.
1999-2007
je výkonným podpredsedom Strany maďarskej koalície. kvôli vnútorným sporom v strane však svoje povinnosti nemôže vykonávať. Strana zrušila túto funkciu v roku 2007 z dôvodu, aby zabránila Duraymu zasahovať do organizácie strany.
2001
na jeho podnet vzniká na Slovensku Združenie za spoločné ciele, zväzok právnických osôb založený piatimi celoštátnymi maďarskými organizáciami (SMK, CSEMADOK, Zväz maďarských rodičov na Slovensku, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku a Zväz maďarských skautov na Slovensku) pre otázky týkajúce sa Maďarských preukazov a zákona o zahraničných Maďaroch.
2002
v Budapešti prednáša prejav na veľkom zhromaždení občianskych politických síl na Kossuthovom námestí pred približne poldruha miliónom účastníkov. Kvôli tomu sa stáva terčom útokov postkomunistických síl v Maďarsku, ako aj slovenských opozičných i vládnych strán. V otvorenom liste ho kritizuje aj deväťdesiat Maďarov žijúcich na Slovensku (vrátane dvoch spisovateľov, laureátov Kossuthovej ceny) a vyzývajú Stranu maďarskej koalície, aby sa ho zbavila – podporuje ich v tom aj niekoľko vysokopostavených funkcionárov SMK. Renomovaní maďarskí umelci a intelektuáli sa ho zastávajú v otvorenom liste, a asi tisíc maďarských intelektuálov žijúcich na Slovensku tak urobilo v dokumente s názvom „Desatoro našej európskej budúcnosti“.
2004
v maďarskom verejnom živote sa v tomto roku odohrávajú dve významné udalosti. Vznikom Gyurcsányovej vlády sa urýchľuje hospodársky a morálny úpadok Maďarska, a maďarská vládna politika sa prestáva venovať národnej politike. Okrem toho sa koná referendum iniciované Svetovou organizáciou Maďarov o tzv. dvojitom občianstve zahraničných Maďarov. Duray už v roku 2000, v čase keď bol predsedom strategického výboru Svetovej organizácie Maďarov, odmietal myšlienku, aby sa občianstvo stalo kľúčovou otázkou. Za dôležitejšie považuje zostať v rodnej zemi a prosperovať tam, ako aj prijatie zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý by vytvoril národnú jednotu. Práve toto bolo jedným z dôvodov, prečo odchádza zo Svetovej organizácie Maďarov. Napriek tomu využil všetku svoju autoritu na podporu referenda o tzv. dvojitom občianstve, pretože rozpoltenosť národa kvôli tejto otázke považoval za viac nebezpečné. Práve preto sa 3. decembra 2004 zúčastňuje televíznej diskusie s predsedom maďarskej vlády, ktorý bol proti udeleniu maďarského občianstva zahraničným Maďarom. V dôsledku konfliktov týkajúcich sa občianstva Gyurcsányova vláda 11. novembra 2004 pozastavila činnosť Stálej maďarskej konferencie.
2005-2010
na podnet Združenia vojvodinských Maďarov, ako reakcia na kroky maďarskej vlády vzniká v Subotici Fórum maďarských zahraničných organizácií. Duray sa až na jednu výnimku zúčastňuje všetkých zasadnutí tohto Fóra.
Od jeho založenia 12. septembra 2004 sa aktívne zapája do činnosti Fóra maďarských poslancov v Karpatskej kotline, pôsobiaceho v rámci Maďarského parlamentu. Od roku 2008 je členom stálej komisie fóra. V roku 2008 na jeho iniciatívu zriaďujú pri Podvýbore pre zahraničné a európske záležitosti pracovnú skupinu pre diaspóru, a rozbieha sa spolupráca stredoeurópskych miestnych samospráv.
Z iniciatívy členských organizácií Fóra maďarských poslancov v Karpatskej kotline vzniká Nadácia za európske zastúpenie maďarských národnostných menšín. Duray je členom kuratória tejto nadácie do roku 2010.
2007-2010
strategický podpredseda Strany maďarskej koalície. Za dva roky vypracoval strategické základy spoločenského rozvoja Maďarov žijúcich na Slovensku a zorganizoval pracovné skupiny strategického plánovania. SMK však na toto nereflektovala.
2009
vďaka spolupráci Dr. Györgya Gémesho, starostu mesta Gödöllő, Združenia maďarských samospráv, Józsefa Komlóssyho a Miklósa Duraya vzniká vo Viedni Stredoeurópske združenie samospráv a územného rozvoja, ktorú zaregistrujú v rakúskom hlavnom meste. Duray je zvolený za čestného predsedu organizácie. Počas funkčného obdobia vlády FIDESZ-KDNP (pozn. prekl.: Alianca mladých demokratov – Maďarská občianska strana, Kresťansko-demokratická ľudová strana), ktorá vznikla v roku 2010, však reálna činnosť organizácie zaniká v dôsledku intríg vnútri vládnych strán.
2010
zaniká jeho poslanecký mandát, pretože Strana maďarskej koalície sa nedostala do Slovenskej národnej rady. Odstupuje z funkcie v strane. Zaniká jeho právo zúčastňovať sa činnosti znovuvznikajúcej Stálej maďarskej konferencie a Fóra maďarských poslancov v Karpatskej kotline – jeho členstvo v týchto grémiách bolo založené na jeho pozícii v strane a poslaneckom mandáte -, zaniká aj jeho členstvo v pracovnej skupine pre otázky diaspóry, pôsobiacej pri Fóre maďarských poslancov v Karpatskej kotline. Činností oboch grémií sa môže zúčastňovať iba ako pozorovateľ.
2011
Fórum maďarských poslancov v Karpatskej kotline ho žiada, aby ako expert naďalej participoval na práci tohto orgánu. Pracuje v pracovnej skupine pre regionálnu samosprávu a diaspóru.
V novembri ho zvolia za prezidenta Združenia pre spoločné ciele.
Dňa 20. decembra mu kuratórium Nadácie pre občianske Maďarsko „za boj proti komunistickej ideológii a za ľudské a národné práva, za posilňovanie celosvetového maďarského národného povedomia, za zachovanie maďarskej komunity na Slovensku, za činnosť v záujme cezhraničného opätovného zjednotenia maďarského národa a za jeho literárnu činnosť“ udeľuje Cenu za občianske Maďarsko v roku 2011.
2022
jeho pozemská púť končí dňa 30. decembra 2022 v Budapešti.
2023
uložený na večný odpočinok na bývalom reformovanom cintoríne Lučenci dňa 17. januára.
Ďalšia verejná činnosť:
1960-1961
predseda školskej organizácie Československého zväzu mládeže (ČSM)
1965-1968
člen vedenia, neskôr podpredseda miestnej organizácie Csemadok-u v Bratislave
1965-1969
člen Ústredného vedenia Csemadok-u
1968-1969
člen Celoštátneho vedenia Csemadok-u
1969
a Csemadok pozsonyi járási titkára
od roku 1991
člen Svetovej organizácie Maďarov
1990-1994
organizátor a podpredseda Fóra stredoeurópskych národnostných skupín
1995-1996
člen kuratória Verejnej nadácie Hungária Televízió
1996-2000
predseda Strategického výboru Svetovej organizácie Maďarov
1997-2001
člen správnej rady Nadácie Simonyi
2000
kandidát na post predsedu Svetovej organizácie Maďarov, avšak kvôli rozporom v organizácii sa kandidatúry vzdáva
od roku 2001
podpredseda Združenia za spoločné ciele.
od roku 2002
predseda Regionálneho rozvojového a komunikačného združenia Dunaj-Tisa
od roku 2009
čestný predseda Stredoeurópskeho združenia samospráv a územného rozvoja.
od roku 2011-2020
predseda zoskupenia právnických osôb Združenie za spoločné ciele
od roku 2020
čestný predseda zoskupenia právnických osôb Združenie za spoločné ciele
Ceny, vyznamenania:
- Prize of the Körösi Csoma Center, Tokyo, 1986
- Cena Gábora Bethlena, Budapešť, 1988
- Cena Ius Humana, München-Buffalo, 1992
- Pamätná medaila Jánosa Esterházyho, Rákócziho združenie, Budapešť, 1995
- Cena pre Maďarstvo, ocenenie založené súkromnou osobou, Budapešť, 1995
- Cena Lászlóa Tőkésa, Kisvárda, 1996
- Cena Dániela Berzsenyiho, Kaposvár, 1996
- Vyznamenanie Stephanus Rex za jednotu národa, za zachovanie kultúry a životného prostredia. Prepožičala Nadácia za mesto, životné prostredie a pestovanie kultúry, Budapešť, 1996
- Kríž za zásluhy Maďarský boj za slobodu v roku 56, I. stupeň, Budapešť, 1999
- Cena za vernosť, Budapešť-Cece, 1999
- Zlatý diplom verného priateľstva – Cigánska vedecká a umelecká spoločnosť, Budapešť, 2000
- Cena maďarského dedičstva, Budapešť, 2000
- Rad Veľkého kríža Maďarskej republiky, Budapešť, 2001
- Cena za maďarské umenie, Budapešť, 2002
- Cena Svätého Štefana, Ostrihom, 2003
- Cena za maďarskú slobodu, Gödöllő, 2005
- Cena za Maďarstvo, Szarvas, 2006
- Árpádov štít, Nadácia Holdvilágárok, 2008
- Cena Széchenyiho spoločnosti, Budapešť, 2010
- Cena za občianske Maďarsko, 2011
- Cena za ľudskú dôstojnosť, 2013
- Človek vlasti, uznanie Rady sto, 2018
- Rytier maďarskej kultúry, 2016
- Pro Probitate – Za čestnosť, 2020 (cenu odovzdali v roku 2021)
Ďalšie ocenenia:
- „Muž roka ”, anketa denníka Új Szó vychádzajúceho na Slovensku v maďarčine, 1992
- Rákócziho pamätná medaila, Rákócziho združenie, Budapešť, 1995
- Kríž za zásluh na zelenej stuhe za Komunitu politických väzňov, Budapešť, 1996
- Pro Urbe – Neszmély, 1998
- Zlatý diplom Združenia Európska únia Maďarsko, Szombathely, 1999
- Jubilejná pamätná medaila Rákócziho združenia, Budapešť, 1999
- Čestný člen Rákócziho maďarského domu, Rožňava, 2001
- Večné čestné členstvo v Széchenyiho Krúžku, Mníchov, 2002
- Čestný člen Komunity politických väzňov (1945-1956), Budapešť 2003
- Akadémia Balaton odmenila jeho knihu „Od vlasti k národu ” cenou Kniha roka, Keszthely, 2004
- Rytiersky kríz boja za slobodu v 56. roku od Svetového združenia overených maďarských bojovníkov za slobodu, Budapešť, 2005
- Čestný člen Národného krúžku grófa Istvána Tiszu z Nagykovácsi, Nagykovácsi, 2005
- Európsky demokrat roka, uznanie udelené tvorcami Nedeľných novín rozhlasu Kossuth, Budapešť, 2005
- Bolyaiho pamätný prsteň, Kluž, 2007
- Diplom pri príležitosti 20. výročia založenia Coexistentia-Együttélés-Wspólnota-Soužití, Český Těšín, 2010
- Zlatý diplom bratského priateľstva, uznanie Cigánskej vedeckej a umeleckej spoločnosti, Budapešť, 2010
- Pamätná medaila maďarských politických väzňov v rokoch 1945-56, Budapešť, 2010
… a mnoho ďalších uznaní, diplomov a slov vďaky.
Čestný občan
- obce Keť 2002
Čestný občian
- mesta Hódmezővásárhely (Trhovište pri Segedíne), obcí Terény (Terany) a Mány, 2005
Člen
- levického cirkevného zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, 2010
Člen rádu
- člen Rytierskeho rádu, za zásluhy, 2003
Člen organizácií
- Rover Skautskej skutpiny Mateja Korvína, Hamilton. Ont. Kanada, 1989
- Rákócziho združenie, 1989
- Zakladajúci člen Maďarského umeleckého salónu, Budapešť, 1995
- Rada sto, 2005
- Zväz cigánskych spisovateľov, čestný podpredseda, 2011
- Zväz maďarských spisovateľov, 2012
